Turistické značky sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej krajiny a pomáhajú turistom orientovať sa v prírode už po stáročia. Ich história je bohatá a siaha až do 19. storočia, kedy sa začali formovať prvé turistické spolky a s nimi aj potreba značenia turistických chodníkov. V roku 2023 ubehlo úctyhodných 150 rokov od prvého značenia turistického chodníka na území Slovenska, čo svedčí o dlhej a bohatej tradícii.
Prvé snahy o značenie turistických trás sa objavili už koncom 19. storočia v Štiavnických vrchoch, kde pôsobil Sitniansky klub, založený okolo roku 1860 v Banskej Štiavnici. Práve tu bol v roku 1874 vyznačený prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska, čo predstavuje dôležitý míľnik v histórii slovenského turistického značenia. Išlo o chodník v okolí Hodruše. Postupne sa pridávali ďalšie lokality, napríklad v okolí Modry, kde sa značkovanie začalo v roku 1892. Tieto prvé značenia boli často iniciované lokálnymi turistickými spolkami, ktoré sa starali o rozvoj turistiky vo svojom regióne.
Významný rozvoj turistiky a s ňou spojeného značenia nastal v medzivojnovom období (1918-1938). V druhej polovici 19. storočia vznikali v okolitých krajinách (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) lokálne siete turistických chodníkov, ktoré boli značené pásovou značkou. Tento trend sa postupne preniesol aj k nám a v roku 1921 bolo plošne zavedené pásové značenie, ktoré sa používa dodnes. Počas medzivojnového obdobia vznikali nové turistické trasy a staré sa obnovovali. Do začiatku druhej svetovej vojny bolo v Československu vyznačených úctyhodných 45 000 kilometrov turistických trás.
Počas vojny a v povojnových rokoch sa údržbe a rozširovaniu značenia nevenovala dostatočná pozornosť. Až v 50. rokoch 20. storočia sa začalo s jeho obnovou pod patronátom Československého zväzu telesnej výchovy (ČSTV). V nasledujúcich desaťročiach sa turistika na Slovensku stala masovým fenoménom a sieť značených chodníkov sa neustále rozširovala. V tomto období sa začali používať aj nové druhy značiek, ako napríklad značky k prameňom, studničkám, k miestam s rozhľadom, k zrúcaninám a iným turisticky významným objektom. Okrem peších turistických značiek sa začali objavovať aj značky pre lyžiarov a cyklistov. Značkované chodníky sa vybavovali smerovníkmi so smerovkami a tabuľkami miestneho názvu. Po zániku Československého zväzu telesnej výchovy v roku 1990 prešlo značkovanie pod Klub slovenských turistov (KST), ktorý odvtedy zabezpečuje údržbu existujúcich trás a vyznačuje nové.
Dnes je značenie turistických trás na Slovensku normované a riadi sa presnými pravidlami. Od roku 1989 platí záväzná norma, ktorá definuje vzhľad a umiestnenie značiek. Značky sú najčastejšie tvorené tromi pásmi – dvoma krajnými bielymi a jedným stredným farebným (červená, modrá, zelená, žltá). Značenie zabezpečujú kvalifikovaní značkári, ktorí sa starajú o údržbu a obnovu turistických chodníkov. Vďaka ich práci si môžeme aj dnes užívať krásy slovenskej prírody s istotou, že sa nestratíme. Moderné technológie, ako napríklad GPS navigácie a mobilné aplikácie, síce ponúkajú alternatívne spôsoby orientácie, no tradičné turistické značky si stále zachovávajú svoj význam a čaro. Sú nielen praktickým navigačným prvkom, ale aj svedectvom bohatej histórie turistiky na Slovensku.
Vyhľadávanie
Odporúčané články
Najnovšie články
Podujatia a udalosti
Najnovšie miesta
Podobné články
Komentáre
2°C