Pece na pálenie vápna v centre obce Hrušovo

Obec Hrušovo, situovaná v regióne Gemer, bola v minulosti významným strediskom vápenníctva, remesla, ktoré formovalo jej hospodársky a spoločenský život. Bohaté náleziská vysokokvalitného vápenca s obsahom viac ako 90 % uhličitanu vápenatého predurčili túto oblasť na produkciu vápna, ktoré bolo nevyhnutnou surovinou v stavebníctve. Historický význam pálenia vápna pre Hrušovo a okolité obce podčiarkuje aj fakt, že po vydaní Ohňového patentu Márie Terézie v roku 1751, ktorý nariaďoval stavbu domov z nehorľavých materiálov, dopyt po vápne ako základnej zložke malty rapídne stúpol. Vápenkárstvo tak poskytovalo obživu mnohým miestnym rodinám a jeho produkty sa vyvážali aj na Dolnú zem.

Pece na pálenie vápna v Hrušove: Odkaz na zabudnuté remesloObec Hrušovo, situovaná v regióne Gemer, bola v minulosti významným strediskom vápenníctva, remesla, ktoré formovalo jej hospodársky a spoločenský život. Bohaté náleziská vysokokvalitného vápenca s obsahom viac ako 90 % uhličitanu vápenatého predurčili túto oblasť na produkciu vápna, ktoré bolo nevyhnutnou surovinou v stavebníctve. Historický význam pálenia vápna pre Hrušovo a okolité obce podčiarkuje aj fakt, že po vydaní Ohňového patentu Márie Terézie v roku 1751, ktorý nariaďoval stavbu domov z nehorľavých materiálov, dopyt po vápne ako základnej zložke malty rapídne stúpol. Vápenkárstvo tak poskytovalo obživu mnohým miestnym rodinám a jeho produkty sa vyvážali aj na Dolnú zem.Samotný proces pálenia vápna bol náročným a špecifickým remeslom, ktoré si vyžadovalo značné skúsenosti. Tradičné pece, nazývané aj vápenice, boli zvyčajne stavané na okraji obce, v blízkosti ložísk vápenca. Boli to kamenné stavby kruhového pôdorysu, do ktorých sa vápenec ukladal podľa presného postupu. Spodnú časť tvorili veľké ploché kamene, ktoré vytvárali klenbu a niesli celú váhu nadložia. Do stredu sa umiestňovali väčšie kusy a smerom k okrajom menšie. Po naplnení pece sa v spodnej časti založil oheň, ktorý musel horieť nepretržite niekoľko dní a nocí, kým sa vápenec pri vysokej teplote nepremenil na pálené vápno. Skúsení vápenkári vedeli správny čas ukončenia pálenia odpozorovať podľa zmeny farby dymu a správania sa ohňa.

S nástupom priemyselnej výroby po druhej svetovej vojne tradičné vápenkárske remeslo v Hrušove postupne zaniklo. Pôvodné pece schátrali a zostala po nich len spomienka v rozprávaniach a historických záznamoch. V snahe oživiť a pripomenúť si túto dôležitú súčasť miestnej histórie obec v roku 2013, pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky, vybudovala v centre oddychovú zónu s maketami tradičných pecí na pálenie vápna. Tieto repliky dnes slúžia ako turistická atrakcia a zároveň ako symbol úcty k tvrdej práci a zručnosti predkov, ktorí svojím remeslom prispeli k rozvoju celého regiónu. Sú tak nielen technickou pamiatkou, ale aj živým odkazom na bohaté kultúrne dedičstvo Hrušova.