Slovenská republika je z hľadiska fyzickej geografie mimoriadne pestrou a rozmanitou krajinou. Aj napriek svojej relatívne malej rozlohe sa na jej území striedajú majestátne horské masívy s úrodnými nížinami, hlboké doliny s rozsiahlymi kotlinami a krasové územia s vulkanickými pohoriami. Táto rozmanitosť je výsledkom zložitého geologického vývoja, polohy v srdci Európy a stretu rôznych klimatických vplyvov. Práve táto mozaika prírodných podmienok vytvára jedinečný charakter slovenskej krajiny.
Poloha a hranice
Slovensko je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza v strednej Európe. Jeho geografická poloha je často opisovaná ako „srdce Európy“. Krajina leží na pomedzí Karpatského oblúka a Panónskej panvy.
Susedné štáty: Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.
Na severe: s Poľskom (541,1 km)
Na východe: s Ukrajinou (97,8 km)
Na juhu: s Maďarskom (654,8 km)
Na západe: s Rakúskom (106,7 km) a Českou republikou (251,8 km)
Geografické súradnice:
Najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora)
Najjužnejší bod: Patince (obec Virt)
Najzápadnejší bod: breh rieky Moravy (obec Záhorská Ves)
Najvýchodnejší bod: Kremenec (obec Nová Sedlica)
Rozloha: 49 035 km²
Poloha Slovenska na prechode medzi Alpami, Karpatmi a Panónskou panvou zásadne ovplyvnila všetky ostatné zložky jeho prírodného prostredia.
Geológia
Geologická stavba Slovenska je mimoriadne zložitá a je kľúčom k pochopeniu jeho reliéfu, nerastného bohatstva a pôdnych pomerov. Územie patrí k dvom odlišným geologickým jednotkám: Západným Karpatom a Panónskej panve.
Západné Karpaty: Tvoria prevažnú časť územia. Sú výsledkom alpínskeho vrásnenia, ktoré prebiehalo v druhohorách a treťohorách. Skladajú sa z niekoľkých pásiem:
Vonkajšie (flyšové) pásmo: Nachádza sa na severe Slovenska. Je tvorené pieskovcami a ílovcami, ktoré sú náchylné na zosuvy. Patrí sem napríklad oblasť Kysúc a Oravy.
Bradlové pásmo: Úzky, ale geologicky veľmi pestrý pás, ktorý sa tiahne od západu na východ. Vystupujú tu tvrdé vápencové bradlá, ako napríklad Vršatské bradlá alebo Pieniny.
Vnútorné (jadrové) pásma: Tvoria jadro Karpát. Skladajú sa zo starších kryštalických hornín (žuly, ruly) a ich mladších vápencových a dolomitových obalov. Sem patria najvyššie pohoria ako Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. Vápencové časti sú bohaté na krasové javy (jaskyne, tiesňavy).
Sopečné (vulkanické) pohoria: Vznikli sopečnou činnosťou v mladších treťohorách a štvrtohorách na juhu stredného a východného Slovenska. Patria sem Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana či Vihorlat. Sú bohaté na rudné a nerudné suroviny.
Panónska panva: Zasahuje na územie Slovenska svojimi výbežkami – nížinami. Tieto oblasti boli v treťohorách zaplavené morom a neskôr vyplnené hrubými vrstvami riečnych a jazerných usadenín (štrky, piesky, íly, spraše), ktoré vytvorili úrodné pôdy.
Geomorfologia a reliéf
Povrch Slovenska je prevažne hornatý. Približne 60 % územia zaberajú pohoria a 40 % nížiny a kotliny. Priemerná nadmorská výška je 470 m n. m.
Nížiny: Sú najteplejšími a najúrodnejšími oblasťami Slovenska.
Podunajská nížina: Najväčšia nížina na Slovensku, nachádzajúca sa na juhozápade. Je to naša najdôležitejšia poľnohospodárska oblasť.
Východoslovenská nížina: Rozprestiera sa na juhovýchode krajiny.
Záhorská nížina: Leží na západe, charakteristická je viatymi pieskami.
Kotliny: Sú zníženiny obklopené pohoriami. Významné kotliny sú napríklad Košická, Juhoslovenská, Liptovská, Zvolenská či Hornonitrianska kotlina.
Pohoria: Patria do systému Karpát. Najvyšším bodom Slovenska a celých Karpát je Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách s výškou 2 655 m n. m. Najnižší bod sa nachádza pri rieke Bodrog na hranici s Maďarskom (94 m n. m.).
Vysoké Tatry: Jediné veľhory na Slovensku s typickým ľadovcovým reliéfom (plesá, ostré štíty, hlboké doliny v tvare U).
Nízke Tatry: Druhé najvyššie pohorie, charakteristické dlhým hlavným hrebeňom.
Krasové územia: Oblasti s výskytom jaskýň, priepastí, škrapov a tiesňav. Najznámejšie sú Slovenský kras, Slovenský raj alebo Muránska planina.
Vulkanické pohoria: Majú typický kužeľovitý alebo tabuľový tvar (napr. Poľana, Štiavnické vrchy).
Klíma
Slovensko leží v miernom klimatickom pásme na prechode medzi oceánskou klímou zo západu a kontinentálnou klímou z východu. To spôsobuje premenlivé počasie a výrazné rozdiely medzi ročnými obdobiami.
Teplota: Priemerná ročná teplota sa pohybuje od približne 10 °C v nížinách po -3 °C na najvyšších vrcholoch Tatier. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším január.
Zrážky: Priemerný ročný úhrn zrážok je 550 – 750 mm v nížinách a kotlinách, zatiaľ čo v horských oblastiach (najmä v Tatrách) môže presiahnuť 2 000 mm. Najviac zrážok padá v lete.
Klimatické oblasti: Na základe nadmorskej výšky sa vyčleňujú tri hlavné klimatické oblasti:
Teplá oblasť: Nížiny a najnižšie položené kotliny.
Mierna oblasť: Väčšina kotlín a stredne vysoké pohoria.
Chladná oblasť: Najvyššie pohoria.
Vodstvo
Územie Slovenska je pre svoju polohu často označované ako „strecha Európy“. Väčšina riek tu pramení a odteká do susedných štátov. Územie patrí k úmoriam dvoch morí.
Úmorie Čierneho mora (96 % územia): Sem patrí povodie Dunaja, našej najmohutnejšej rieky, ktorá tvorí časť južnej hranice. Jeho najvýznamnejšie prítoky na našom území sú Morava, Váh, Hron a Ipeľ. Rieka Tisa odvodňuje východné Slovensko prostredníctvom riek ako Slaná, Hornád, Bodrog a Ondava.
Úmorie Baltského mora (4 % územia): Na severe Slovenska pramenia rieky Dunajec a Poprad, ktoré patria do povodia Visly.
Jazerá: Na Slovensku je málo prírodných jazier. Najznámejšie sú plesá vo Vysokých a Nízkych Tatrách, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov (napr. Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso).
Podzemné vody a minerálne pramene: Slovensko je mimoriadne bohaté na zdroje podzemnej vody, najmä na Žitnom ostrove, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Krajina je takisto známa obrovským počtom minerálnych a termálnych prameňov (viac ako 1 600), ktoré sa využívajú v kúpeľníctve (Piešťany, Trenčianske Teplice, Bardejov).
Pôdy
Typy pôd na Slovensku úzko súvisia s geologickým podkladom, reliéfom a klímou.
Černozeme a hnedozeme: Najúrodnejšie pôdy, ktoré sa nachádzajú v nížinách na sprašových nánosoch. Sú základom poľnohospodárstva.
Kambizeme (hnedé lesné pôdy): Najrozšírenejší typ pôdy na Slovensku. Vyskytujú sa v pahorkatinách a nižších pohoriach.
Fluvizeme (nivné pôdy): Vznikli pozdĺž riek a sú tiež veľmi úrodné.
Rendziny a pararendziny: Vytvorili sa na vápencovom a dolomitovom podloží v krasových oblastiach.
Podzoly: Menej úrodné, kyslé pôdy, ktoré nájdeme vo vyšších horských polohách pod ihličnatými lesmi.
Flóra a fauna
Rozmanitosť prírodných podmienok sa odráža aj v bohatstve rastlinných a živočíšnych druhov. Lesnatosť Slovenska je vysoká, lesy pokrývajú viac ako 40 % územia.
Flóra: Rastlinstvo je usporiadané do výškových stupňov:
Dubový stupeň: V nížinách a pahorkatinách.
Bukový stupeň: Najrozšírenejší, v stredných polohách.
Smrekový stupeň: Vo vyšších horských polohách.
Kosodrevinový stupeň: Nad hornou hranicou lesa.
Alpínske lúky a skalné spoločenstvá: V najvyšších polohách Tatier.Na Slovensku rastie mnoho endemických druhov (napr. lykovec muránsky) a reliktov (napr. tis obyčajný).
Fauna: Živočíšstvo je typické pre stredoeurópsky región. V lesoch žijú jelene, srnce, diviaky. Vzácnosťou sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V horských oblastiach Tatier žije endemit kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský. Vtáčia ríša je tiež veľmi bohatá, vrátane dravcov ako orol skalný či sokol sťahovavý.
Ochrana tejto prírodnej rozmanitosti je zabezpečená prostredníctvom siete chránených území, ktorú tvorí 9 národných parkov a množstvo chránených krajinných oblastí a menších rezervácií.
Súhlas so súbormi cookie
Vitajte na webe Spoznaj Slovensko! Predtým, ako začnete s používaním webu, potrebujeme od vás súhlas so súbormi cookie. Aby sme vám mohli poskytnúť tie najlepšie skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné
Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely.Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.