Slovenská republika je z hľadiska fyzickej geografie mimoriadne pestrou a rozmanitou krajinou. Aj napriek svojej relatívne malej rozlohe sa na jej území striedajú majestátne horské masívy s úrodnými nížinami, hlboké doliny s rozsiahlymi kotlinami a krasové územia s vulkanickými pohoriami. Táto rozmanitosť je výsledkom zložitého geologického vývoja, polohy v srdci Európy a stretu rôznych klimatických vplyvov. Práve táto mozaika prírodných podmienok vytvára jedinečný charakter slovenskej krajiny.

Poloha a hranice

Slovensko je vnútrozemský štát, ktorý sa nachádza v strednej Európe. Jeho geografická poloha je často opisovaná ako „srdce Európy“. Krajina leží na pomedzí Karpatského oblúka a Panónskej panvy.

  • Susedné štáty: Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.
  • Na severe: s Poľskom (541,1 km)
  • Na východe: s Ukrajinou (97,8 km)
  • Na juhu: s Maďarskom (654,8 km)
  • Na západe: s Rakúskom (106,7 km) a Českou republikou (251,8 km)
  • Geografické súradnice:
  • Najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora)
  • Najjužnejší bod: Patince (obec Virt)
  • Najzápadnejší bod: breh rieky Moravy (obec Záhorská Ves)
  • Najvýchodnejší bod: Kremenec (obec Nová Sedlica)
  • Rozloha: 49 035 km²

Poloha Slovenska na prechode medzi Alpami, Karpatmi a Panónskou panvou zásadne ovplyvnila všetky ostatné zložky jeho prírodného prostredia.

Geológia

Geologická stavba Slovenska je mimoriadne zložitá a je kľúčom k pochopeniu jeho reliéfu, nerastného bohatstva a pôdnych pomerov. Územie patrí k dvom odlišným geologickým jednotkám: Západným Karpatom a Panónskej panve.

  • Západné Karpaty: Tvoria prevažnú časť územia. Sú výsledkom alpínskeho vrásnenia, ktoré prebiehalo v druhohorách a treťohorách. Skladajú sa z niekoľkých pásiem:
  • Vonkajšie (flyšové) pásmo: Nachádza sa na severe Slovenska. Je tvorené pieskovcami a ílovcami, ktoré sú náchylné na zosuvy. Patrí sem napríklad oblasť Kysúc a Oravy.
  • Bradlové pásmo: Úzky, ale geologicky veľmi pestrý pás, ktorý sa tiahne od západu na východ. Vystupujú tu tvrdé vápencové bradlá, ako napríklad Vršatské bradlá alebo Pieniny.
  • Vnútorné (jadrové) pásma: Tvoria jadro Karpát. Skladajú sa zo starších kryštalických hornín (žuly, ruly) a ich mladších vápencových a dolomitových obalov. Sem patria najvyššie pohoria ako Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. Vápencové časti sú bohaté na krasové javy (jaskyne, tiesňavy).
  • Sopečné (vulkanické) pohoria: Vznikli sopečnou činnosťou v mladších treťohorách a štvrtohorách na juhu stredného a východného Slovenska. Patria sem Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana či Vihorlat. Sú bohaté na rudné a nerudné suroviny.
  • Panónska panva: Zasahuje na územie Slovenska svojimi výbežkami – nížinami. Tieto oblasti boli v treťohorách zaplavené morom a neskôr vyplnené hrubými vrstvami riečnych a jazerných usadenín (štrky, piesky, íly, spraše), ktoré vytvorili úrodné pôdy.

Geomorfologia a reliéf

Povrch Slovenska je prevažne hornatý. Približne 60 % územia zaberajú pohoria a 40 % nížiny a kotliny. Priemerná nadmorská výška je 470 m n. m.

  • Nížiny: Sú najteplejšími a najúrodnejšími oblasťami Slovenska.
  • Podunajská nížina: Najväčšia nížina na Slovensku, nachádzajúca sa na juhozápade. Je to naša najdôležitejšia poľnohospodárska oblasť.
  • Východoslovenská nížina: Rozprestiera sa na juhovýchode krajiny.
  • Záhorská nížina: Leží na západe, charakteristická je viatymi pieskami.
  • Kotliny: Sú zníženiny obklopené pohoriami. Významné kotliny sú napríklad Košická, Juhoslovenská, Liptovská, Zvolenská či Hornonitrianska kotlina.
  • Pohoria: Patria do systému Karpát. Najvyšším bodom Slovenska a celých Karpát je Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách s výškou 2 655 m n. m. Najnižší bod sa nachádza pri rieke Bodrog na hranici s Maďarskom (94 m n. m.).
  • Vysoké Tatry: Jediné veľhory na Slovensku s typickým ľadovcovým reliéfom (plesá, ostré štíty, hlboké doliny v tvare U).
  • Nízke Tatry: Druhé najvyššie pohorie, charakteristické dlhým hlavným hrebeňom.
  • Krasové územia: Oblasti s výskytom jaskýň, priepastí, škrapov a tiesňav. Najznámejšie sú Slovenský kras, Slovenský raj alebo Muránska planina.
  • Vulkanické pohoria: Majú typický kužeľovitý alebo tabuľový tvar (napr. Poľana, Štiavnické vrchy).

Klíma

Slovensko leží v miernom klimatickom pásme na prechode medzi oceánskou klímou zo západu a kontinentálnou klímou z východu. To spôsobuje premenlivé počasie a výrazné rozdiely medzi ročnými obdobiami.

  • Teplota: Priemerná ročná teplota sa pohybuje od približne 10 °C v nížinách po -3 °C na najvyšších vrcholoch Tatier. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším január.
  • Zrážky: Priemerný ročný úhrn zrážok je 550 – 750 mm v nížinách a kotlinách, zatiaľ čo v horských oblastiach (najmä v Tatrách) môže presiahnuť 2 000 mm. Najviac zrážok padá v lete.
  • Klimatické oblasti: Na základe nadmorskej výšky sa vyčleňujú tri hlavné klimatické oblasti:
  • Teplá oblasť: Nížiny a najnižšie položené kotliny.
  • Mierna oblasť: Väčšina kotlín a stredne vysoké pohoria.
  • Chladná oblasť: Najvyššie pohoria.

Vodstvo

Územie Slovenska je pre svoju polohu často označované ako „strecha Európy“. Väčšina riek tu pramení a odteká do susedných štátov. Územie patrí k úmoriam dvoch morí.

  • Úmorie Čierneho mora (96 % územia): Sem patrí povodie Dunaja, našej najmohutnejšej rieky, ktorá tvorí časť južnej hranice. Jeho najvýznamnejšie prítoky na našom území sú Morava, Váh, Hron a Ipeľ. Rieka Tisa odvodňuje východné Slovensko prostredníctvom riek ako Slaná, Hornád, Bodrog a Ondava.
  • Úmorie Baltského mora (4 % územia): Na severe Slovenska pramenia rieky Dunajec a Poprad, ktoré patria do povodia Visly.
  • Jazerá: Na Slovensku je málo prírodných jazier. Najznámejšie sú plesá vo Vysokých a Nízkych Tatrách, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov (napr. Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso).
  • Podzemné vody a minerálne pramene: Slovensko je mimoriadne bohaté na zdroje podzemnej vody, najmä na Žitnom ostrove, ktorý je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe. Krajina je takisto známa obrovským počtom minerálnych a termálnych prameňov (viac ako 1 600), ktoré sa využívajú v kúpeľníctve (Piešťany, Trenčianske Teplice, Bardejov).

Pôdy

Typy pôd na Slovensku úzko súvisia s geologickým podkladom, reliéfom a klímou.

  • Černozeme a hnedozeme: Najúrodnejšie pôdy, ktoré sa nachádzajú v nížinách na sprašových nánosoch. Sú základom poľnohospodárstva.
  • Kambizeme (hnedé lesné pôdy): Najrozšírenejší typ pôdy na Slovensku. Vyskytujú sa v pahorkatinách a nižších pohoriach.
  • Fluvizeme (nivné pôdy): Vznikli pozdĺž riek a sú tiež veľmi úrodné.
  • Rendziny a pararendziny: Vytvorili sa na vápencovom a dolomitovom podloží v krasových oblastiach.
  • Podzoly: Menej úrodné, kyslé pôdy, ktoré nájdeme vo vyšších horských polohách pod ihličnatými lesmi.

Flóra a fauna

Rozmanitosť prírodných podmienok sa odráža aj v bohatstve rastlinných a živočíšnych druhov. Lesnatosť Slovenska je vysoká, lesy pokrývajú viac ako 40 % územia.

  • Flóra: Rastlinstvo je usporiadané do výškových stupňov:
  • Dubový stupeň: V nížinách a pahorkatinách.
  • Bukový stupeň: Najrozšírenejší, v stredných polohách.
  • Smrekový stupeň: Vo vyšších horských polohách.
  • Kosodrevinový stupeň: Nad hornou hranicou lesa.
  • Alpínske lúky a skalné spoločenstvá: V najvyšších polohách Tatier.Na Slovensku rastie mnoho endemických druhov (napr. lykovec muránsky) a reliktov (napr. tis obyčajný).
  • Fauna: Živočíšstvo je typické pre stredoeurópsky región. V lesoch žijú jelene, srnce, diviaky. Vzácnosťou sú veľké šelmy ako medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V horských oblastiach Tatier žije endemit kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský. Vtáčia ríša je tiež veľmi bohatá, vrátane dravcov ako orol skalný či sokol sťahovavý.

Ochrana tejto prírodnej rozmanitosti je zabezpečená prostredníctvom siete chránených území, ktorú tvorí 9 národných parkov a množstvo chránených krajinných oblastí a menších rezervácií.