Slovensko je krajina plná prekvapení, ktorá na relatívne malom území v strednej Európe spája majestátne horské scenérie, bohatú a pohnutú históriu, živé ľudové tradície a dynamicky sa rozvíjajúce mestá. Hoci patrí medzi menšie európske štáty, jeho kultúrna a prírodná rozmanitosť z neho robí fascinujúcu destináciu, ktorá má čo ponúknuť každému návštevníkovi.
Základné fakty a geografia
Slovenská republika sa rozprestiera na ploche 49 035 km² a je domovom pre približne 5,4 milióna obyvateľov. Jej hlavným a najväčším mestom je Bratislava. Súčasným prezidentom je Peter Pellegrini. Slovensko má strategickú polohu, keďže hraničí s piatimi štátmi: s Českom na severozápade, s Rakúskom na západe, s Poľskom na severe, s Ukrajinou na východe a s Maďarskom na juhu. Ako člen Európskej únie, NATO a Schengenského priestoru je pevne integrované do európskych štruktúr a ako oficiálnu menu používa euro.
Prírodné bohatstvo a národné parky
Príroda je jedným z najväčších pokladov Slovenska. Krajine dominuje oblúk Karpát, ktorý zahŕňa pohoria ako Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Slovenský raj či Pieniny. Na ochranu najcennejších ekosystémov bolo zriadených deväť národných parkov. Lesy pokrývajú vyše 40 % územia a sú domovom pre pôvodné európske šelmy, ako sú medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid, zatiaľ čo na skalných bralách Tatier možno pozorovať endemického kamzíka vrchovského tatranského. Hustá riečna sieť, tvorená riekami ako Váh, Hron či Hornád, a južná nížina formovaná majestátnym Dunajom, dotvárajú pestrý charakter krajiny. Svetovým unikátom sú aj početné jaskyne, z ktorých niektoré, ako napríklad Dobšinská ľadová jaskyňa alebo Ochtinská aragonitová jaskyňa, sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
História a pamiatky
História zanechala na území Slovenska hlboké stopy. Už v 9. storočí tu ležalo jedno z centier Veľkomoravskej ríše, prvého štátneho útvaru západných Slovanov. Po jej zániku sa Slovensko na takmer tisíc rokov stalo súčasťou Uhorského kráľovstva, čoho dôkazom je nespočetné množstvo hradov, zámkov a kaštieľov. Mnohé z nich, ako napríklad majestátne ruiny Spišského hradu (UNESCO), romantický Bojnický zámok alebo dobre zachovaný Oravský hrad, patria k najväčším turistickým lákadlám. Dôležitým medzníkom bol vznik Československa v roku 1918 a napokon pokojné osamostatnenie sa 1. januára 1993, kedy vznikla moderná Slovenská republika.
Kultúra, folklór a tradície
Slovenská kultúra je výsledkom stáročného prelínania vplyvov, no jej korene pevne spočívajú v ľudových tradíciách. Folklór je stále živou súčasťou národnej identity a prejavuje sa v hudbe, tanci, speve a predovšetkým v nádherných, bohato zdobených krojoch, ktoré sa líšia od dediny k dedine. Tieto tradície ožívajú na letných folklórnych festivaloch, napríklad vo Východnej či v Detve. K dedičstvu patria aj unikátne remeslá, ako debnárstvo, drotárstvo, košikárstvo, čipkárstvo, medovnikárstvo, kožušníctvo, hrnčiarstvo, háčkovanie, či výroba modrotlače. Cenným dokladom histórie sú aj starobylé banské mesto Banská Štiavnica a rázovitá osada Vlkolínec, takisto chránené organizáciou UNESCO.
Chutná a sýta slovenská kuchyňa
Slovenská kuchyňa je tradične založená na tom, čo ponúkla miestna pôda – je teda výdatná, sýta a plná jedinečných chutí. Absolútnym základom sú bryndzové halušky, jedlo zo zemiakového cesta, špeciálneho ovčieho syra bryndze a opečenej slaninky. Počas Vianoc nesmie na stole chýbať kapustnica, hustá polievka z kyslej kapusty a údenín. Medzi ďalšie obľúbené jedlá patria pirohy plnené bryndzou či lekvárom, chrumkavé zemiakové placky (haruľa) alebo silný hovädzí guláš. K jedlu sa často pije pivo, lokálne víno z južných oblastí Slovenska alebo nealkoholická Kofola. Tradičným destilátom je najmä kvalitná slivovica.
