Štôlňa Glanzenberg, situovaná v blízkosti centra malebnej Banskej Štiavnice, predstavuje významnú technickú pamiatku a svedectvo bohatej baníckej histórie tohto mesta zapísaného do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najstaršia písomná zmienka o štôlni pochádza z roku 1560. Počas svojej existencie slúžila na odvodňovanie a vetranie rozsiahlych banských komplexov, ako aj na ťažbu zlatostrieborných rúd na žile Špitaler. V roku 1751 navštívil štôlňu Glanzenberg, manžel Márie Terézie, František Štefan Lotrinský. Odvtedy sa stala súčasťou najvýznamnejších návštev v mesta, počas ktorých v nej boli umiestnené pamätné tabule. Štôlňa je výnimočná aj z dôvodu, že sa nachádza v malej hĺbke pod mestskou zástavbou a po stáročia bola starostlivo udržiavaná.

Dnes je Štôlňa Glanzenberg sprístupnená verejnosti ako súčasť Slovenského banského múzea. Návštevníci majú jedinečnú možnosť prejsť sa jej zachovanými časťami, obdivovať dômyselné technické riešenia a nahliadnuť do ťažkého života baníkov v minulosti. Sprístupnená časť štôlne má dĺžku 500 metrov a končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 metrov. Priehradka trvá približne 90 minút. Minimálny vek návštevníka je 6 rokov a maximálny návštevníkov v jednej skupine je 15.