Lesy sú nepochybne neoddeliteľnou súčasťou Slovenska. Už od nepamäti sa nachádzajú na jeho území a zohrávajú v ňom dôležitú úlohu. V minulosti pokrývali väčšinu územia krajiny, ale následkom ľudskej činnosti sa ich rozloha postupne zmenšila na 40 % územia. V súčasnosti sú slovenské lesy v relatívne dobrom stave. Ich ochrana je však stále dôležitá, pretože plnia mnoho dôležitých funkcií. Lesy na Slovensku čelia v každom období vývoja civilizácie iným výzvam. V minulosti to boli najmä zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, ako napríklad odlesňovanie, poľovníctvo alebo ťažba dreva. V súčasnosti sa k týmto výzvam pomaly pridávajú aj klimatické zmeny a rastúca populácia s jej potrebami. Je preto dôležité zaujímať sa o budúcnosť lesov. To si vyžaduje zodpovedný prístup k ich využívaniu a ochrane. Aby sme dokázali lesy v budúcnosti dostatočne chrániť, je potrebné poznať ich minulosť a mať vedomosti o ich súčasnom stave.

Od nenarušených lesov po nekontrolovanú ťažbu

V minulosti pokrývali lesy viac ako 2/3 územia Slovenska. Išlo o prirodzené lesy, ktoré sa vyvíjali bez zásahu človeka. Tieto lesy boli veľmi rozmanité a zahŕňali rôzne druhy drevín. K prvým väčším zásahom človeka do lesov na našom území došlo až v priebehu 8. a 9. storočia. Dovtedy boli aj vďaka geografickým podmienkam, najmä horskému rázu krajiny, menej prístupné ako západnejšie a južnejšie oblasti Európy. V nasledujúcich storočiach došlo vplyvom rozširovania osídľovania a s tým súvisiaceho poľnohospodárstva k úbytku lesov. V 13. storočí sa začali na Slovensku budovať banské mestá, ktoré potrebovali veľké množstvo dreva pre baníctvo a hutníctvo. To viedlo k ďalšiemu zníženiu množstva lesov, ktorý ovplyvnil aj ich súčasný stav. Až do obdobia 15. storočia sa totiž drevo ťažilo nesystematicky, túlavým spôsobom bez zabezpečenia obnovy miest v porastoch, ktoré boli vyťažené.

Zmeny prišli v 15. storočí

Na základe nepriaznivého stavu lesov sa v priebehu 15. a 16. storočia postupne pristúpilo k ich ochrane a obnove, predovšetkým aby sa zabezpečil dostatok dreva pre banský a hutnícky priemysel. V roku 1556 vydal Maximilián II. Habsburský Maximilánov lesný poriadok, od ktorého sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva. Lesný poriadok sa zameriaval na šetrné obhospodarovanie lesov, lepšie hospodárenie s drevnou hmotnou a aj na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. V nasledujúcich storočiach lesné hospodárstvo vyvíjalo, avšak sústreďovalo sa hlavne na ťažbu dreva a na samotnú ochranu lesov sa nekládol veľký dôraz. Na Slovensku teda dochádzalo aj naďalej k úbytku plochy lesov. O významný úbytok lesov sa zaslúžila napríklad valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovenskom v 15. až 17. storočí. Valasi sa usídľovali na stráňach a hrebeňoch hôr, prípadne v blízkosti prameňov riek a potokov. Dovtedy sa ľudia na našom území sústreďovali do dolín v blízkosti vodných tokov. K ďalším výraznejším zmenám v obhodpodarovaní lesov sa začalo pristupovať až v 18. storočí. Významným krokom bolo vydanie Lesného poriadoku pre Uhorsko. O jeho vydanie sa zaslúžila predovšetkým Mária Terézia. V nasledujúcom období došlo k mnohým novým poznatkom o obhospodarovaní lesov a boli prijaté nové predpisy upravujúce ich obhospodarovanie.

20. storočie

V 20. storočí došlo na Slovensku k výrazným zmenám v rozlohe a stave lesov. V prvej polovici storočia sa lesnatosť Slovenska pohybovala niečo nad 30 %. Tento stav bol spôsobený najmä intenzívnym odlesňovaním v minulosti, ktoré pokračovalo aj v tomto období. V druhej polovici 20. storočia došlo k výraznému zlepšeniu stavu lesov. To bolo dosiahnuté predovšetkým rozvojom lesného hospodárstva a ochrany prírody. Ďalším dôležitým faktorom bol rozvoj lesníckej vedy a techniky. To umožnilo lesníkom efektívnejšie využívať lesy a zároveň chrániť ich pred poškodením. V 20. storočí sa taktiež vybudovala rozsiahla sieť národných parkov a prírodných rezervácií. Tieto chránené územia prispeli k ochrane lesov pred ťažbou a inou ľudskou činnosťou.