Kamzík vrchovský tatranský ( Rupicapra rupicapra tatrica ) je špecifický druh kamzíka, ktorý žije len v Tatrách a to vo všetkých častiach na slovenskej a poľskej strane, pričom je toto jeho prirodzené teritórium chránené národnými parkmi obidvoch krajín. Je aj súčasťou loga obidvoch národných parkov na území Vysokých Tatier. Voľným okom sú dobre pozorovateľné najmä v Belianskych Tatrách. Má silnú svalnatú postavu približne veľkosti kozy domácej, hlavu má klinovitú a vzpriamené hákovité rožky, dlhé 10 – 20 cm.

Jeho krátka letná srsť je hrdzavohnedá, s tmavým pozdĺžnym pásom na chrbte, v zime je dlhá a hnedočierna. Na chrbte vyrastajú predĺžené chlpy, ktoré sa pri vzrušení vztyčujú – tzv. kamzičí fúz. Na hlave má tmavú nápadnú masku na žltom až bielom podklade. Rožky majú aj samice, sú však menšie a menej zahnuté. Rožky majú aj samice, sú však menšie a menej zahnuté.

Je to endemitický ohrozený chránený druh európskeho významu a v súčasnosti sa v Tatrách nachádza okolo 1000 jedincov. Podľa neho je pomenovaných množstvo hotelov a penziónov, reštaurácií ale aj pivo a televízna veža v Bratislave. Jeho ohrozenie spôsobuje najmä ľudská činnosť a otepľovanie. Kamzík bol vždy obľúbenou a vysoko cenenou trofejou, v minulosti ho však lovili aj pre mäso a pre bezoáorvé guľky v ich žalúdku, ktorým sa v minulosti v ľudovom liečiteľstve pripisovala zázračná moc.